Profesiogram   charakterizuje profesijné kompetencie liečebných pedagógov, teoretické východiská, ciele, metódy a formy ich práce, vzdelávanie, uplatnenie, ako aj  etické a organizačné rámce ich pôsobenia.

1. Liečebná pedagogika

Liečebná pedagogika ako špecializovaný odbor pedagogiky v teórii vychádza z humanistických koncepcií a stavia na poznatkoch vied o človeku a spoločnosti. V praxi sa zameriava na rozvíjanie kompetencie človeka žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnania, hru, tvorivé, individuálne, skupinové a komunitné aktivity. Predstavuje antropologicko-celostnú orientáciu výchovy pri hroziacej osobnostnej a sociálnej dezintegrácii, zahrňuje (celostne) aj zmysel života. Komplementárne dopĺňa priestor medzi všeobecnou a špeciálnou pedagogikou a hraničnými medicínskymi, psychologickými a sociálnymi vedami.  

Vychádza z pochopenia jedinečnej situácie človeka a hľadá priestor pre jeho uplatnenie najmä vtedy, ak v daných sociokultúrnych podmienkach bol vystavený nadmernej záťaži, traumám, ak má poruchy vývinu, je znevýhodnený a pre postihnutie alebo ochorenie nie je schopný viesť veku primeraný spôsob života, cíti byť iný alebo je vyčlenený. Pomáha predchádzať komplikáciám a stratám na hodnotách a komplikáciám. Na liečebnopedagogickú starostlivosť má človek ústavou zaručené právo.

2. Liečebnopedagogická intervencia

Liečebnopedagogická intervencia je aktuálna pri zmenených (oslabených, nerozvinutých, chýbajúcich) somatických, psychických a sociálnych funkciách, pri zníženej kvalite života, pri exklúzii v dôsledku zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia. Typický je interdisciplinárny, kauzálny a kontingentný prístup, zdôraznenie hodnôt, vzťahu a svojpomoci.

Pomoc vychádza z komplexnej orientácie v aktuálnej situácii klienta. Klient je prjímaný v jeho jedinečnosti a jednote, s úctou, ako autonómne bytie vo vzťahu k prostrediu. Pomoc spočíva v podpore jeho kompetencie vnímať, orientovať sa, samostatne konať, vytvárať vzťahy a hodnoty,. pričom vytvára vlastné koncepty práce s klientom a jeho okolím. Podporuje inklúziu, v tomto zmysle pôsobí na osoby, systémy pomoci, organizácie, verejnú mienku a politiku.

2.1   Pod liečebnopedagogickou činnosťou sa myslí:

a) prevencia (všeobecná, selektívna a indikovaná), kde sú opatrenia cielené na:

• predchádzanie vzniku porúch a možného narušenia integrity a zdravia,
• predchádzame druhotným poruchám a komplikáciám u rizikových jednotlivcov so znevýhodnením alebo ochorením,
• ako aj na predchádzanie recidívy u pacientov a klientov s reziduálnym poškodením,

b) liečebnopedagogická diagnostika, ktorá sa zameriava na:

• orientáciu v aktuálnej (spravidla výchovnej, ale aj zdravotnej, sociálnej, psychickej) situácii klienta, na pochopenie modelov jeho konania a nájdenie východísk pre koncept pomoci,
• využíva anamnestické údaje, diagnózy iných odborníkov, problémovú anamnézu, pozorovanie, analýzu výsledkov činnosti, biografickú metódu. MKF (Medzinárodnú klasifikáciu funkčnej dizability a zdravia), ale aj testy, škály, záznamové hárky
• je procesuálna - slúži k priebežnej evalvácii a aktualizácii opatrení.

c) liečebná výchova obsahuje opatrenia na sprostredkovanie potrebných skúseností, získanie zručností a osvojenie si zrelších modelov konania. Realizuje sa cez   liečebnopedagogické cvičenia alebo programy v rámci bazálnej stimulácie, senzomotorickej stimulácie, senzorickej integrácie, korekcie, reedukácie, individuálnej edukácie, psychosociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie, poradenstva alebo sprevádzania alebo opatrení na zlepšenie kvality života človeka v ťažkej životnej situácii v jeho životnom prostredí,

d) poradenstvo, ktoré obsahuje konzultačno-poradenskú intervenciu pre dotyčnú osobu alebo vzťažné osoby s cieľom informovať, sprevádzať, podporiť kompetencie konať. Môže mať formu rodinného, výchovného alebo osobného poradenstva. Často ide o poskytovanie informácii o povahe a prognóze poruchy, problému a o možnostiach aj inej odbornej a sociálnej pomoci,

e) odborno-znalecká činnosť, ktorá sa zameriava na hodnotenie a vypracovanie vyjadrenia v prípade sociálneho alebo výchovného ohrozenia jednotlivcov so znevýhodnením, pri týraní, zanedbávaní, zneužívaní, a pod., v záujme riešenia ich situácie,

f) vedecko-výskumná činnosť, ktorá je zameraná na zvyšovanie a rozširovanie poskytovanej starostlivosti, na rozvíjanie teórie liečebnej pedagogiky a príbuzných odborov, na spoluprácu s inými odborníkmi a publikovanie nových poznatkov a skúseností.

3. Vzťah k iným vedným odborom

Vzťah liečebnej pedagogiky k iným vedným odborom súvisí s jej historickým vývojom. Po prvýkrát (1861) bol použitý tento pojem pre obsahové spojenie medicínskej a sociálnopedagogickej starostlivosti o ľudí s postihnutím. Spočiatku bola preto liečebná pedagogika chápaná ako hraničná medicínska disciplína. Neskôr boli zdôraznené výchovné úlohy a jej obsah výrazne ovplyvnila moderná psychológia.

Liečebná pedagogika má spoločné dejiny so špeciálnou pedagogikou, ktorej názov pôvodne navrhli zakladateľské osobnosti liečebnej pedagogiky Hanselmannn a Moor (1941) ako možnú pojmovú alternatívu. Ďalej sa špeciálna pedagogika rozvíjala samostatne so zameraním na školské vzdelávanie podľa jednotlivých postihnutí, čo viedlo k diferencovaniu jednotlivých špeciálnopedagogických odborov. Liečebná pedagogika sa chápala ako klinický smer, pričom bola zameraná na osoby od prenatálneho veku po starobu bez ohľadu na to, či mali postihnutie, alebo nie. Je zameraná na jednotlivcov vo všetkých vekových skupinách ak z nejakého dôvodu nedokážu využiť svoje možnosti, trpia a sú ohrození exklúziou.

Do našej literatúry tento pojem uviedol V. Gaňo (Úvod do liečebnej pedagogiky, Trenčín, 1940). Samotná liečebná pedagogika sa začala však rozvíjať u nás až otvorením rovnomenného štúdia na FF UK v Bratislave v r. 1967/68. Z politických dôvodov bol odbor v r. 1976 zrušený a v r. 1990 rehabilitovaný.

3.1 Vzťah k pedagogickým odborom: liečebná pedagogika sa chápe ako súčasť všeobecnej pedagogiky, lebo v nej vždy ide o výchovu, aj keď v zmenených a sťažených podmienkach. Zaoberá sa témami, ktoré umožňujú pochopenie jednotlivca v kontexte jeho skúseností, zdravia a aktuálnej somatickej, sociálnej a osobnej situácie. Zameriava sa na   možností, ako ho podporiť pri vývine, uzdravovaní a dozrievaní a umožniť mu aktívnu účasť na živote. Je to individuálna, interaktívna a na zmysel zameraná pedagogika. Svoje poznatky ponúka v rámci spolupráce pedagógom - učiteľom i vychovávateľom vo všetkých typoch škôl a školských zariadení, ale aj rodičom vzťažným osobám. Liečebný pedagóg preto musí byť zorientovaný aj v predškolskej pedagogike, v pedagogike školského veku, v andragogike, v sociálnej pedagogike, v náhradnej výchove v nápravnej pedagogike a gerontopedagogike.

3.2 Vzťah k medicínskym odborom: liečebná pedagogika sa podieľa v rámci preventívno-liečebnej starostlivosti na spoločných úlohách s medicínou - na zlepšení udržaní zdravia a kvality života pacientov. Vo svojom pracovnom poli sa stretáva s pediatrom, neonatológom, so psychiatrom, s neurológ om, i s inými odbornými lekármi, ako aj s ošetrovateľmi a zdravotníckymi pracovníkmi nelekármi (klinický psychológ, logopéd...). Poznanie základov medicínskych odborov (biológia človeka, pediatria, somatopatológia, neurológia, psychiatria, drogové závislosti, gerontológia..,), je nevyhnutným predpokladom pre komunikáciu a spoluprácu liečebného pedagóga a to nielen v rezorte zdravotníctva.

3.3 Vzťah k psychologickým odborom: liečebná pedagogika sa opiera o poznatky zo psychológie a psychoterapie. Dobrá orientácia v tejto oblasti je nutná i pre potrebu úzkej spolupráce so psychológmi. Pre liečebného pedagóga má osobitný význam vývinová psychológia, školská psychológia, sociálna psychológia, psychológia osobnosti, klinická psychológia, psychodiagnostika, forénzna psychológia a psychoterapia.

3.4 Vzťah k sociologickým a sociálnym disciplínam: je daný chápaním človeka ako neoodeliteľnej súčasti sociálneho prostredia. Význam má sociológia rodiny a sociológia výchovy, sociálna patológia, sociálna práca a sociálne právo.

3.5 Vzťah k umeleckým odborom: liečebná pedagogika hľadá priestor pre tvorivé uplatnenie klientov. Umenie je formou komunikácie, sebavyjadrenia i sebarealizácie. Všetky formy umeleckej tvorby a umenia môžu nájsť využitie v rámci liečebnopedagogickej intervencie - či už ide o výtvarné, hudobné, dramatické, pohybové, umelecko-remeselné, alebo literárne techniky, formy a obsahy.