Špecializačná skúška v špecializačnom odbore KLINICKÁ LOGOPÉDIA
Dňa 5.6.2026 sa na Katedre klinickej logopédie a liečebnej pedagogiky LF SZU konala špecializačná skúška v špecializačnom odbore KLINICKÁ LOGOPÉDIA. Zúčastnilo sa jej deväť kolegýň, ktoré splnili všetky podmienky k ukončeniu postgraduálneho špecializačného štúdia a mohli pristúpiť k špecializačnej skúške, jej teoretickej a praktickej časti. V teoretickej časti nielenže zodpovedali správne všetkých päť otázok, ktoré si vytiahli, ale museli predstaviť aj svoje projekty, o ktorých sa zmienime v ďalšej časti. Okrem teoretickej časti, museli pred skúšobnou komisiou správne zdiagnostikovať reálnych pacientov .
Skúšobnú komisiu tvorili: predseda komisie: Dr. Bunová Barbora, PhD., členovia komisie: Mgr. Otília Gáborová, PhD., Dr. Kormanová Anastázia, Mgr.Otília Gáborová, PhD. a Dr. Paluková Anna.
Tento akademický rok to bolo prvýkrát, kedy už súčasťou špecializačnej skúšky nebola špecializačná práca. Ale keďže je neustále potrebné rozširovať možnosti diagnostiky a klinickologopedickej liečby a stále nám chýba veľa validných a štandardizovaných diagnostických a terapeutických protokolov , podmienkou k ukončeniu štúdia bolo ukázať, ako kolegyne prispeli k tomu, aby ich činnosť bola prínosom pre klinickú logopédiu v zmysle validácie preloženého zahraničného diagnostického protokolu, či overenia určitej metódy, techniky klinickologopedickej liečby .
Ako sme spomenuli, špecializačnej skúšky sa zúčastnilo deväť kolegýň:
Mgr. ANDELOVÁ PETRA- pracovisko NsP Považská Bystrica, Mgr. BRISUDOVÁ MIROSLAVA- pracovisko logopédia Nitra s.r.o., PhDr. KATARÍNA FORGÁČOVÁ-pracovisko Dolnooravská nemocnica Dolný Kubín, Mgr. JURKOVIČOVÁ BARBORA- pracovisko LOGO medical s.r.o. Stupava, Mgr. MATEJOVÁ MONIKA- pracovisko M
ERAKI klinická logopédia s.r.o. Michalovce a Nemocnica Penta Hospitals Michalovce , Mgr. MAŇKOVÁ VERONIKA- pracovisko Ambulancia klinickej logopédie Zvolen, Mgr. SÜMEGIOVÁ KATARÍNA, MSc.- pracovisko: Nemocnica Bory, Mgr. TRENČANSKÁ TERÉZIA- DFNsP ,ORL klinika Limbova, Bratislava a Mgr. ŽOVÁKOVÁ MONIKA- pracovisko: Rehabilitačné centrum ADELI Piešťany
Aké témy k špecializačnej skúške spracovali?
Mgr. ANDELOVÁ, PETRA sa zamýšľala nad tým ,ako môže klinický logopéd pomôcť pri presbyfágii? Prínos jej práce pre klinickú logopédiu spočíva v systematickom spracovaní problematiky presbyfágie. Sumarizuje súčasné poznatky o involučných zmenách prehĺtania, spresňuje terminológiu presbyfágie a poskytuje prehľad možností jej klinicko-logopedickej diagnostiky a liečby. Práca je zároveň pilotným prieskumom v oblasti subjektívneho hodnotenia ťažkostí spojených s prehĺtaním u zdravých seniorov nad 65 rokov na Slovensku. Výsledky preukázali, že v populácii zdravých seniorov, bez diagnostikovanej poruchy prehĺtania, sa vyskytujú jedinci so zvýšeným rizikom vzniku dysfágie. Tieto výsledky poukazujú na potrebu včasnej identifikácie rizikových osôb a podporujú význam preventívnych opatrení v starostlivosti o seniorov. Práca zároveň otvára odbornú diskusiu o postavení klinického logopéda v multidisciplinárnej starostlivosti o seniorov. Zdôrazňuje význam spolupráce s praktickými lekármi a geriatrami pri včasnej identifikácii porúch prehĺtania a poukazuje na potenciál postupov klinicko-logopedickej liečby pri zlepšení a udržaní funkcie prehĺtania u seniorov.
Mgr. BRISUDOVÁ MIROSLAVA - sa vo svojom príspevku venovala rozvoju diagnostiky a klinicko-logopedickej liečby pacientov a to Raným skríningom detí s identifikovaným rizikom OVR a PAS ( M – CHAT R/F, manuál). Príspevok smeruje k skvalitneniu logopedickej diagnostiky a interpretácie výsledkov skríningového materiálu M-CHAT R/F, ktorý sa aktívne využíva v pediatrickej, neurologickej, psychiatrickej, klinicko-psychologickej aj klinicko-logopedickej praxi. Len málo odborov je zaškolených do manuálu, ktorý vyšiel ako príloha k používaniu tohto skríningového nástroja. Manuál slúži ako pomôcka k precíznejšej verifikácii údajov, čo je nesmierne dôležité pre konsolidáciu záverov z dvoch dôvodov: 1) Ide o rodičovský dotazník, ktorý môže vykazovať istú mieru falošnej negativity alebo pozitivity. 2) Ide o skríning v oblasti neurovývinových odchýlok u detí vo veku 16 – 30mes., ktorý sa vyznačuje rýchlo meniacim sa, nestabilným, saltatívnym psychomotorickým vývinom. Vývinový profil, je ťažké zhodnotiť jednoznačne a rodič si často nie je istý správnosťou odpovedí. Tento manuál sa so súhlasom jeho pôvodných autoriek, so zachovaním pôvodnej grafickej úpravy, môže používať v praxi klinických logopédov.
PhDr. KATARÍNA FORGÁČOVÁ sa venovala jazykovej a medzikultúrnej adaptácii a validácii slovenskej verzie Škály funkčného perorálneho príjmu FOIS-SK u pacientov s orofaryngeálnou dysfágiou .Na základe procesu jazykovej a medzikultúrnej adaptácie bola vytvorená slovenská verzia škály Functional Oral Intake Scale (FOIS-SK), ktorá je terminologicky, jazykovo a kultúrne prispôsobená slovenskému prostrediu. Psychometrická validácia škály FOIS-SK na vzorke 120 pacientov s orofaryngeálnou dysfágiou potvrdila jej dobré psychometrické vlastnosti prostredníctvom významných vzťahov so závažnosťou dysfágie, mierou penetrácie a aspirácie, ako aj prítomnosťou faryngeálnych rezíduí. Zároveň sa preukázala schopnosť škály rozlišovať medzi pacientmi s rôznou závažnosťou dysfágie. Výsledkom je validný a spoľahlivý nástroj určený na hodnotenie funkčného perorálneho príjmu a monitorovanie jeho zmien v priebehu liečby pacientov s orofaryngeálnou dysfágiou, využiteľný vo výskumnej aj klinickej praxi.
Mgr. JURKOVIČOVÁ BARBORA- sa vo svojej práci zamýšľala nad primárnou prevenciou porúch artikulácie u detí vo veku od 2,5 do 5,5 roka. Cieľom jej longitudinálneho prieskumu bolo overiť účinnosť primárnej prevencie porúch artikulácie u detí vo veku od 2,5 do 5,5 roka, zameranej na hlásky SZC ŠŽČ L a R. V prieskume overovala hypotézu, či ovplyvní precvičovanie artikulačných postavení hlások SZC ŠŽČ LR v kombinácii so sluchovým tréningom prostredníctvom minimálnych párov a odporúčaniami týkajúcimi sa stravovania a pitia správnu výslovnosť týchto hlások u detí vo veku od 2,5 roka do 5,5 roka. Do prieskumu bolo na začiatku zaradených 20 detí vo veku od 2,5 do 3,5 roka. Rodičia dostali leták s odporúčaniami na domáce precvičovanie. Deti boli sledované počas dvoch rokov a absolvovali tri stretnutia. Z 20 detí sa podarilo u 15 detí osvojiť si správne všetky spomínané hlásky, pričom niektorým deťom sa to podarilo už po roku cielenej stimulácie. Zvyšných 5 detí bolo následne prevzatých do individuálnej logopedickej starostlivosti. Uvoľnila sa tak kapacita na prijatie iných – závažnejších – diagnóz, ktoré si vyžadujú intenzívnu logopedickú liečbu. Preventívny program tak splnil svoj cieľ.
Mgr. MATEJOVÁ MONIKA sa venovala spolupráci logopéda a nutričného terapeuta v starostlivosti o pacientov s dysfágiou. V práci sa zamerala na nevyhnutnosť spolupráce logopédov a nutričných terapeutov, ktorí tvoria súčasť multidisciplinárnych tímov, a to najmä v ústavných zariadeniach v rámci starostlivosti o pacientov s dysfágiou. V prieskume sa snažila zistiť, ako sú logopédi v slovenských ústavných zariadeniach spokojní s diétou pre dysfagických pacientov, resp. či majú v nemocniciach zavedenú špecifickú dysfagickú diétu a či spolupracujú s nutričným terapeutom. Zároveň popísala guidelines v rámci SR a Európy, ako aj možnosti hodnotenia malnutrície u pacientov a dostupné aplikácie a skríningy, ktoré môžeme v praxi využívať. Ďalej uviedla príklady publikácií zameraných na dysfagickú diétu, a tiež príklady dobrej praxe zo zahraničia.
Mgr. MAŇKOVÁ VERONIKA sa zamerala na rozvíjanie pragmatickej roviny jazyka u detí predškolského veku s diagnózou detskej mozgovej obrny aplikáciou modelu HDM-DCP .Pragmatická rovina je vnímaná ako schopnosť používať jazyk pre budovanie sociálnej komunikácie v bežnom živote, tvorí základ sociálnej interakcie. U dieťaťa, ktoré ostáva sociálne izolované v dôsledku narušenej komunikácie, sa táto jazyková rovina rozvíja ťažko. Prezentovaný diagnostický postup pre deti s DMO predškolského veku bol zostavený podľa pravidiel diagnostiky exploračnou metódou s možnosťou kvalitatívneho hodnotenia v systéme HDM-DCP koncepcie.HDM-DCP (Human Development Model - Disability Creation Process) je univerzálny model koncepcie, ktorý podporuje analýzu a pochopenie vzťahu vo vzájomnej interakcii medzi zdravím/zdravotným postihnutím , osobnými chatakteristikami a vplyvmi enviromentálnych faktorov.Cielená analýza zdravotného stavu, osobných charakteristík a predpokladov vo vzťahu k postihnutiu detí s DMO a okolitého prostredia klinickým logopédom, posúva ich kľúčové sociálno-komunikačné kompetencie na vyššiu úroveň, pomáha priamo ovplyvňovať rovnako ich kvalitu života ako aj šance na sociálnu participáciu .
Mgr. SÜMEGIOVÁ KATARÍNA, MSc. predstavila odborný projekt venovaný návrhu slovenského protokolu SlovLIP pre mapovanie a monitorovanie rečových a kognitívno-jazykových funkcií u pacientov indikovaných na awake kraniotómiu. Prináša ucelený metodický rámec pre predoperačnú, intraoperačnú aj pooperačnú fázu, ktorý umožňuje cielene vyberať jazykové úlohy podľa lokalizácie lézie, ohrozených mozgových sietí a individuálneho profilu pacienta. Dôraz kladie na prispôsobenie intraoperačných úloh podmienkam operačnej sály — krátke, štandardizované stimulačné okná s presnou sekvenciou fixácia → stimul → odpoveď → pauza. Modulárny systém umožňuje zostavovať batériu úloh podľa konkrétneho pacienta a opiera sa o digitálnu platformu BrainLing na zber normatívnych dát a správu stimulov. Prínosom pre klinickú logopédiu je posilnenie úlohy logopéda v multidisciplinárnom neurochirurgickom tíme a tvorba jazykovo špecifických nástrojov rešpektujúcich slovenské klinické prostredie, čím sa otvára priestor pre ďalší rozvoj odboru v neuroonkologickej starostlivosti.
Mgr. TRENČANSKÁ TERÉZIA si za cieľ svojej práce zvolila adaptáciu a validáciu hodnotiaceho nástroja EFS (Early Feeding Skills Assessment Tool) pre podmienky slovenskej klinickej praxe. Poruchy kŕmenia u novorodencov a dojčiat predstavujú významnú klinickú výzvu s potenciálnymi krátkodobými a dlhodobými negatívnymi dopadmi na ich zdravie a vývoj. Včasná a presná identifikácia ťažkostí počas kŕmenia je kľúčová pre včasnú implementáciu cielenej intervencie a zlepšenie celkovej prognózy. Protokol EFS vytvorili a následne v roku 2018 psychometricky overili Thoyre a kol. Ide o validovaný široko používaný hodnotiaci nástroj, ktorý poskytuje podrobné hodnotenie pripravenosti dieťaťa na kŕmenie a piatich kľúčových oblastí kŕmenia - regulácia dýchania, orálno-motorické funkcie, koordinácia prehĺtania, úroveň zapojenia a fyziologická stabilita. V práci realizovala proces kultúrnej a jazykovej adaptácie protokolu EFS do slovenského jazyka. Na pilotnej vzorke pacientov overila jeho psychometrické vlastnosti. Výsledky potvrdili, že slovenská verzia je validným a reliabilným nástrojom pripraveným pre klinickú prax. V budúcnosti je plánované rozšírenie štúdie na väčší, multicentrický súbor pacientov.
Mgr. ŽOVÁKOVÁ MONIKA – sa venovala vo svojej práci nástroju na monitorovanie vývinu funkcií prehĺtania a kŕmenia u detí so SMA vo veku 0–24 mesiacov DYSMA (dysphagia in children with spinal muscular atrophy). Ide o monitorovací nástroj určený na opakované použitie v ambulantných podmienkach, ktorý umožňuje sledovať zmeny funkcie prehĺtania a orofaryngeálnej kontroly v čase. Nenahrádza klinické ani inštrumentálne vyšetrenie prehĺtania, ale predstavuje praktický doplnok klinického monitorovania počas priebehu ochorenia a liečby. DySMA hodnotí desať oblastí: typ výživy, silu a stabilitu čeľuste, využívanie kompenzačných stratégií pri kŕmení, epizódy dusenia, správanie pri jedení, únavu počas príjmu potravy, zvracanie, manažment sekrétov, respiračné prejavy a intraorálny nález. Celkovo obsahuje 36 položiek, pričom vyššie skóre odráža lepšiu funkciu prehĺtania a orofaryngeálnej kontroly. So súhlasom autorky nástroja bola vytvorená slovenská verzia DySMA a následne bolo realizované pilotné overenie jej využiteľnosti na súbore šiestich detí so SMA a šiestich zdravých detí. Výsledky naznačili, že slovenská verzia nástroja dokáže zachytiť rozdiely medzi deťmi so SMA a zdravou populáciou, pričom najnižšie skóre dosahovali deti so SMA typu I s perkutánnou endoskopickou gastrostómiou (PEG). Súčasne sa potvrdila schopnosť nástroja sledovať zmeny vo vývine prehĺtania v čase. Význam monitorovania bulbárnych funkcií podčiarkujú aj poznatky z posledných rokov, podľa ktorých sa u časti presymptomaticky zachytených a včas liečených detí môžu medzi 15. a 17. mesiacom života objaviť známky stagnácie alebo mierneho zhoršovania funkcie prehĺtania. Tieto zmeny sa týkajú najmä žutia tuhej stravy, únavy pri jedení, koordinácie dýchania a prehĺtania, manažmentu sekrétov, sily hlasu a efektivity kašľa. Uvedené zistenia zdôrazňujú potrebu klinicko-logopedického sledovania aj u pacientov, ktorí profitovali z včasnej diagnostiky a liečby.
Na tejto špecializačnej skúške sme sa zase presvedčili, aké nádherné, širokospektrálne je povolanie klinického logopéda, ako je veľmi dôležitá v našom povolaní schopnosť klinickej analýzy a dedukcie. Srdečne blahoželáme naším deviatim kolegyniam, k ich výborným výkonom a želáme im veľa osobných a pracovných úspechov.
Dr. Bunová Barbora, PhD.
vedúca Katedry klinickej logopédie a lieč. Pedagogiky LF SZU