V dňoch 23.3. – 24.3. 2017 sa konalo v Bratislave 2.Balbutologické sympózium spojené s workshopom na témuAktuálne trendy v balbutológii a jej neuropsychiatrické súvislosti. Hlavným organizátorom tejto vzdelávacej akcie bola Katedra klinickej logopédie SZU v spolupráci so Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov. Kurz bol určený klinickým logopédom a logopédom zaradeným v špecializačnej príprave.
Veľkým potešením na sympóziu bola medzinárodná účasť, kde pozvanie na Slovensko prijali francúzski lektori z oblasti fonetiky, foniatrie, neurológie, psychológie a klinickej logopédie. Vzhľadom na fakt, že zajakavosť je multidisciplinárna veda, aktívna účasť kolegov z rôznych vedných oblastí, na tému BALBUTIES, je vysoko cenná.
Cieľom workshopu, ktorý sa konal v priestoroch budovy SZU, bolo uvedenie účastníkov do problematiky Balbutológie, stanovenie východísk pre diagnostiku zajakavosti a uvedenie nového pohľadu na terapiu zajakavosti. Tejto úlohy sa výborne zhostila hlavná lektorka prof. MUDr. Marie-Claude Monfrais-Pfauwadel, PhD., ktorá sa ako lekárka – foniatrička špecializuje na prácu s osobami so zajakavosťou. Východiskom pre diagnostiku zajakavosti považuje lektorka nasledovné otázky: „Ovládate zajakávanie alebo zajakávanie ovláda Vás?“, Aký je objektívny stav pacienta a aké je jeho sebahodnotenie? Má pacient reálne očakávania?“. Ako príklad pre terapeutické východiská využila citát Charlesa Van Ripera: „Chceme pomôcť pacientovi vyhnúť sa vyhýbaniu.“ Pokračovaniu workshopu sa ujali doktorkini kolegovia v oblasti vedy a výskumu, ktorí podrobne predstavili rôzne programy analyzujúce fluencie a dysfluencie v reči. Dôležitým kontaktom medzi slovenskou a francúzskou Univerzitou je Mgr. Ivana Didirková, PhD., ktorá momentálne pôsobí na Katolíckej univerzite v Louvain v Belgicku a venuje sa výskumnej činnosti zameranej na typické 
dysfluencie u slovensky a francúzsky hovoriacej populácie. Prednášajúca predstavila počítačové programy (PRAAT, PHON), ktoré boli vyvinuté na analýzu detskej reči a ktoré využívajú lingvisti pri analýzach (hodnotenie dĺžky/vety/slov/slabík, posudzovanie dĺžky prolongácií, porovnanie cieľovej produkcie s reálnou produkciou). Tieto analýzy by mohli v budúcnosti logopédom priniesť cenné informácie pre efektívnosť ich intervencie.
V druhý deň sa hlavná časť dvojdňového podujatia uskutočnila v príjemných priestoroch hotela TATRA. Lektori sa podrobne venovali rozdielom medzi fluentnou a dysfluentnou verbálnou produkciou, analyzovali genetické a neurologické vplyvy na vážnosť zajakavosti, a tiež spomenuli smerovanie terapie.Profesorka Bernadette Piérart, ktorá pôsobí na univerzite v Louvain a na Univerzite v Mons nám predstavila svoj pohľad na poruchy reči a ich hodnotenie. Anne–Catherine Simon, PhD., je síce ligvistka, no priblížila nám viacerými ukážkami aký je rozdiel medzi rôznymi dysfluenciami a ako vyzerajú intaktné dysfluencie. Christine Dodane, PhD., pracuje na Univerzite Paul Valéry vo Francúzsku, a vo svojom príspevku plnom názorných ukážok nám priblížila vývin reči z hľadiska neplynulostí, upozorňovala na samotnú prozódiu reči u portugalsky hovoriacich detí. Prednášajúci upozornili i na kritické obdobia vo vývine reči a jazyka u detí. Vysvetlili koreláciu medzi dysfluenciami a nárastu šPDV (MLU) u detí. Akcelerovaný vývin reči a jazyka považujú za kritický pre obdobie vzniku dysfluncií. Fabrice Hirsch, PhD., ktorého hlavným predmetom výskumu je klinická fonetika so zameraním na zajakavosť ukázal ako sa dá prepojiť práca lingvistu do spolupráce s logopédom, čoho je sám dôkazom, pretože sám pravidelne spolupracuje s l
ogopédmi a foniatrami. Počas svojej prednášky sa podrobne venoval medicínskemu aspektu nakoľko predstavil výskumy potvrdzujúce, že balbuties je možné sledovať i na 
subglotickej a supraglotickej úrovni (t.j. ešte pred samotným lingvistickým prejavom), napr: spazmy počas abdukcie hlasiviek, tenzia larynxu, tremor jazyka... atď. Camille Fauth, PhD., zaujímavým spôsobom priblížila publiku svoj výskum, ktorý sa zaoberal rozdielom medzi bežnými dysfluenciami a dysfluenciami, ktoré znamenajú zajakavosť. Dĺžku prolongácií považuje prednášajúca za signifikantné diagnostické kritérium. Nutnosťou je pritom odlíšenie tichého bloku a 
hezitálnej pauzy. Záver balbutologického sympózia patril dvom dámam, ktoré spojili logopedickú prax na katedre SZU s lingvistickým výskumom - PhDr. Ľubomíra Štenclová, PhD. a Mgr. Ivana Didirková, PhD., kde nám zhrnuli efektivitu terapie FGR a výskum z neurogénne podmienených dysfluencií pred a po dvanástich mesiacoch, kedy bolo urobené kontrolné vyšetrenie. Mnohé z týchto lingvistických poznatkov sú obohacujúcim prínosom pre klinicko-logopedickú prax a jej prepojenie s výskumom.
Prednášky boli simultánne tlmočené z anglického (aj francúzskeho) jazyka do slovenského jazyka profesionálnymi tlmočníkmi počas obidvoch dní. Za excelentný odborný preklad ďakujeme skupine tlmočníkov pod vedením PhDr. Martina Djovčoša, PhD..
Odovzdaných bolo 39 dotazníkov spokojnosti. Celkový dojem 2.balbutologického sympózia imponoval u 28% účastníkov na známku 1, 30% účastníkov ohodnotilo kurz známkou 2. Známku 3 za kurz uviedlo 33% účastníkov a traja účastníci oznámkovali kurz na hodnotu 4. Účastníci ocenili medzinárodnú účasť vysoko erudovaných lektorov a ich pohľad na problematiku zajakavosti, podnetné prezentácie formou videonahrávok, sprostredkovanie nových poznatkov z oblasti výskumu fluentnej a dysfluentnej verbálnej produkcie. Avšak 56 % účastníkov by ocenilo, ak by predmetom balbutologického sympózia boli nielen teoretické výstupy, ale aj terapeutické postupy použiteľné v praxi a podrobnejšie kazuistiky jednotlivých prípadov s terapeutickými návrhmi. Dvaja účastníci by prijali vopred pripravené materiály k prednáškam. Na ďalšom odbornom podujatí by účastníci privítali, ak by bol kurz zameraný na myofunkčné poruchy, prípadne verbálnu dyspraxiu.
Uvádzame niektoré hodnotenia účastníkov:
„Ocenila by som, aby program korešpondoval s prednáškami.“
„Sympózium bolo vysoko odborné, kvalitné, v rámci workshopu ma najviac zaujali programy, ktorými sa sleduje pohyb artikulačných orgánov, hoci z hľadiska praxe to malo pre mňa len informatívnu hodnotu.“
„Kurz na vysokej úrovni, veľmi obohacujúci z hľadiska lingvistiky a výskumu, tešíme sa na výstupy do praxe, lebo tu momentálne chýbali...“
„Viac praktických ukážok, chýbal handout.“
„Perfektné tlmočenie.“
„Prednášky boli podané z príliš lingvistického hľadiska a teda málo využiteľné v praxi.“
Vypracovala: Mgr. Miroslava Petrík, Mgr. Monika Schieberová, PhDr. Zuzana Vicenová